Už odmalička som bola závislá na tom, aby bolo všetko perfektné a dokonalé. Všetky hračky som musela mať usporiadané podľa veľkosti a nikomu som nedovolila s nimi hýbať, pretože som bola presvedčená, že mi ich niekto pokazí. Veľa ráz sa na mňa moje kamarátky hnevali, no bola som jednoducho taká, svoje veci som si vážila. Vždy som taká bola a neprestalo to ani vtedy, keď som si kúpila auto. Najprv mi to prerastalo cez hlavu. Nechcela som nikomu dovoliť, aby v ňom jazdil. Chvíľu som mala problém aj so spolucestujúcimi, no potom mi došlo, že mi šibe. Aj tak som sa však neprestala starať o to, aby vyzeralo perfektne.

Nechala som si poradiť

Môj známy, ktorý sa do áut rozumie, mi povedal, že môjmu autu chýbajú už len elektrónyk tomu, aby bolo dokonalé. Nevedela som najprv či si zo mňa náhodou neuťahuje, no keď som ich videla, pomyslela som si, že toto je naozaj to pravé pre moje auto. Toto bol vážne balzam pre moju dušu, ktorá musela mať všetko dokonalé a prepracované. Bola som skutočne spokojná a myslím si, že každý perfekcionista bude tiež.